Označenie legenda slovenskej moderny si vyslúžila umelecká skupina nazývaná Galandovci.
Do umeleckej skupiny patria: Andrej Barčík, Anton Čutek, Vladimír Kompánek, Rudolf Krivoš, Milan Laluha, Milan Paštéka, Andrej Rudavský, Ivan Štubňa a Pavol Tóth.
Vychádzali z dôverne známych domácich tradícií a orientovali sa na európske moderné umenie. Nemali pevný program, išlo im predovšetkým o to tvoriť slobodne.
Niekoľko mladých talentovaných absolventov Vysokej školy výtvarného umenia v Bratislave sa v druhej polovici 50-tých rokov rozhodlo spojiť svoje maliarske a sochárske umenie do spoločného úsilia.
Na prvej výstave Mikuláša Galandu v Žiline publikovali spoločné prehlásenie: „Skupina nevznikla len organizačným opatrením. Vznikla z vnútornej potreby navzájom si blízkych výtvarníkov, ktorí v procese hľadania vlastného výtvarného výrazu sa stretli v estetických názoroch na jednej základni.“
Uvedomele a cieľavedome chceli vo svojej práci nadväzovať na dielo Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu, Miloša Bazovského a Cypriána Majerníka, ktoré predstavujú najlepšie prúdy moderného a pritom hlboko ľudského výtvarného umenia.
Ich prvá spoločná výstava sa uskutočnila v roku 1957 v Žiline a posledná v roku 1968 v Berlíne. Po tomto roku už Galandovci spoločne vystavovať nemohli, všetkých vylúčili zo Zväzu výtvarných umelcov. Ich diela boli označené za úpadkové, urážajúce robotnícku a roľnícku triedu. Na jar 2010 sa uskutočnila výstava diel deviatich členov skupiny, ktorá výrazne ovplyvnila vývoj slovenského výtvarného umenia. Diela deviatky umelcov sa stretli po neskutočne dlhých - vyše 42. rokoch.
Rudolf Krivoš
V rokoch 1951-56 absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Oddelení figurálnej maľby u profesora Jána Mudrocha. Za študijné výsledky a diplomovú prácu Vo vinárni (1956, olej) získal Cenu školy. V tom istom roku bol prijatý za člena Zväzu slovenských výtvarných umelcov. V rokoch 1956-57 absolvoval tzv. čestný rok na VŠVU. Bol spoluzakladateľom skupiny Galandovcov (1957) a zúčastnil sa na všetkých jej výstavách.
Krivošova tvorba predstavuje ďalšiu osobitú modifikáciu skupinového programu „Galandovcov“.
Tvorba Rudolfa Krivoša smerovala predovšetkým k hľadaniu a nachádzaniu identity človeka. Figúra v jeho dielach sa jasne vyčleňuje z pozadia. Zdanlivá nezrovnalosť proporcií je výrazom skutočných vnútorných konfliktov.
V duchu galandovcov sa programovo snažil o autentickosť kultúrnych prameňov v najširšom zmysle slova v nových životných situáciách, ako aj o ich emotívne prežívanie. Jeho farebnosť poukazuje na blízkosť prírody, či už ide o monochrómne zemité farby, alebo červené a tmavočerveno-hnedé.
Keď sme v roku 2017 navštívili GMB bol Rurolf Krivoš posledný žijúci Galandovec.
Úloha: inšpirujeme sa figúrami z obrazov Rudolfa Krivoša a pokúsime sa ich vytvoriť z kameňov. (Viac vo videu.)
Kompozícia Bremeno, s dvojicou mužov priam zrastených so svojím nákladom do jednoliateho útvaru.
Svoje diela nezabudnite odfotiť a poslať.
Pozrite si video, kde sa dozviete ako postupovať pri tvorbe.