• GALANDOVCI - Rudolf Krivoš

          • Označenie legenda slovenskej moderny si vyslúžila umelecká skupina nazývaná Galandovci.

            Do umeleckej skupiny patria: Andrej Barčík, Anton Čutek, Vladimír Kompánek, Rudolf Krivoš, Milan Laluha, Milan Paštéka, Andrej Rudavský, Ivan Štubňa a Pavol Tóth.

            Vychádzali z dôverne známych domácich tradícií a orientovali sa na európske moderné umenie. Nemali pevný program, išlo im predovšetkým o to tvoriť slobodne.

            Niekoľko mladých talentovaných absolventov Vysokej školy výtvarného umenia v Bratislave sa v druhej polovici 50-tých rokov rozhodlo spojiť svoje maliarske a sochárske umenie do spoločného úsilia.

            Na prvej výstave Mikuláša Galandu v Žiline publikovali spoločné prehlásenie: „Skupina nevznikla len organizačným opatrením. Vznikla z vnútornej potreby navzájom si blízkych výtvarníkov, ktorí v procese hľadania vlastného výtvarného výrazu sa stretli v estetických názoroch na jednej základni.“

            Uvedomele a cieľavedome chceli vo svojej práci nadväzovať na dielo Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu, Miloša Bazovského a Cypriána Majerníka, ktoré predstavujú najlepšie prúdy moderného a pritom hlboko ľudského výtvarného umenia.

            Ich prvá spoločná výstava sa uskutočnila v roku 1957 v Žiline a posledná v roku 1968 v Berlíne. Po tomto roku už Galandovci spoločne vystavovať nemohli, všetkých vylúčili zo Zväzu výtvarných umelcov. Ich diela boli označené za úpadkové, urážajúce robotnícku a roľnícku triedu. Na jar 2010 sa uskutočnila výstava diel deviatich členov skupiny, ktorá výrazne ovplyvnila vývoj slovenského výtvarného umenia. Diela deviatky umelcov sa stretli po neskutočne dlhých - vyše 42. rokoch.

            Rudolf Krivoš

            V rokoch 1951-56 absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Oddelení figurálnej maľby u profesora Jána Mudrocha. Za študijné výsledky a diplomovú prácu Vo vinárni (1956, olej) získal Cenu školy. V tom istom roku bol prijatý za člena Zväzu slovenských výtvarných umelcov. V rokoch 1956-57 absolvoval tzv. čestný rok na VŠVU. Bol spoluzakladateľom skupiny Galandovcov (1957) a zúčastnil sa na všetkých jej výstavách.

            Krivošova tvorba predstavuje ďalšiu osobitú modifikáciu skupinového programu „Galandovcov“. 

            Tvorba Rudolfa Krivoša smerovala predovšetkým k hľadaniu a nachádzaniu identity človeka. Figúra v jeho dielach sa  jasne vyčleňuje z pozadia. Zdanlivá nezrovnalosť proporcií je výrazom skutočných vnútorných konfliktov.

            V duchu galandovcov sa programovo snažil o autentickosť kultúrnych prameňov v najširšom zmysle slova v nových životných situáciách, ako aj o ich emotívne prežívanie. Jeho farebnosť poukazuje na blízkosť prírody, či už ide o monochrómne zemité farby, alebo červené a tmavočerveno-hnedé.

            Keď sme v roku 2017 navštívili GMB bol Rurolf Krivoš posledný žijúci Galandovec.

             

            Úloha: inšpirujeme sa figúrami z obrazov Rudolfa Krivoša a pokúsime sa ich vytvoriť z kameňov. (Viac vo videu.)

            Kompozícia Bremeno, s dvojicou mužov priam zrastených so svojím nákladom do jednoliateho útvaru.

             

            Svoje diela nezabudnite odfotiť a poslať.

            Pozrite si video, kde sa dozviete ako postupovať pri tvorbe.

          • Martin Benka

          • Martin Benka (21. 9. 1888 Kostolište – 28. 6. 1971 Malacky) sa narodil v rodine tesára a príležitostného robotníka s malým gazdovstvom ako najmladší zo šiestich žijúcich detí. V rokoch 1903 - 1906 bol učňom v odbore maliarstvo a natieračstvo v Hodoníne. Po skončení štúdií 1906 - 1909 sa stal maliarskym tovarišom vo Viedni, kde 1908 - 1909 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. 1909 - 1913 študoval na súkromnej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe.

            Je jedným zo zakladateľov slovenskej výtvarnej moderny prvej polovice 20. storočia.

            Rozvinul svoj pôvodný program monumentálnej heroizácie krajiny a človeka ako jeho organickej súčasti. Svojím rozsiahlym a mimoriadne významným dielom úprimne vyznal lásku, úctu a obdiv k Slovensku, jeho prírode a ľudu. Vo svojej tvorbe kládol dôraz na vzťah k tradíciám a ľudovej kultúre. Vnímal výnimočnosť tradičnej ľudovej kultúry, tvorivú silu jej prejavu. Rád zobrazoval ľudí na poliach, lúkach, na rúbaniskách a v horách.

            Patril k prvým výtvarným umelcom, ktorí úspešne prezentovali slovenské umenie v zahraničí. Posledné mesiace a dni svojho života strávil v Malackách a v Kostolišti. Jeho pozostatky sú uložené v hrobke na Národnom cintoríne v Martine.

            Téma: interpretácia obrazu od Martina Benku,

            "V spurnom kroku" 1945

            Interpretácia je formálna umelecká metóda, ktorá bola v prvom rade charakterizovaná ako tvorivý násobok originálu. Chápanie originálu bolo na rozdiel od jedinečného diela, sformulované ako práca vytvorená na základe reinterpretácie a recyklácie. Prostredníctvom interpretácie sa umelec vedome stavia k predlohe, ktorú interpretuje.

            Martin Benka "V spurnom kroku" 1945

            Úloha: ľubovoľnou technikou interpretujte obraz.

            Svoje dielo odfoťte a pošite.  Tešíme sa na vaše diela.

            A nezabudnite si pozrieť video.